Camping Sereď je miestom, ked fanúšikovia zažili už viacero výborných metalových festivalov a pred 2 rokmi pribudla ďalšia akcia, ktorá si postupne získava pevné miesto v kalendári letných podujatí – Burn Fest Open Air. Tretí ročník festivalu sa už nezadržateľne blíži a to bol dôvod vyspovedať organizátorov Matúša a Andreja.
Začnime všeobecne: Kedy a ako ste sa dostali k metalu? Aký je váš najobľúbenejší žáner, kapela, album? Na aký koncert, ktorý ste navštívili ako fanúšikovia, si najradšej spomínate?
Andrej: K metalu som sa dostal asi keď som mal 10 rokov, jednak cez soundtrack k hre Tony Hawk's Pro Skater 2 a jednak cez album „Príbeh“ od INÉ KAFE. Neboli to priamo metalové veci, ale to už si môj otec všimol, že ma zaujíma tvrdšia gitarová hudba a začal mi púšťať klasické veci ako BLACK SABBATH, JUDAS PRIEST, RAINBOW, ale aj veci, ktoré boli vtedy aktuálne – NIGHTWISH, CHILDREN OF BODOM a podobne. Potom to už išlo klasickou trajektóriou – staršie decká v škole mali CDčká, začali sme mať dostupný internet, tak sme hľadali a šírili medzi seba. Čo sa týka obľúbených vecí, to by sme tu boli dlho, keďže ja mám rád toho veľa v širokom spektre žánrov – od black a death metalu, cez doom a stoner až po metalcore aj veci mimo metalu. Rád by som ale spomenul svoj prvý koncert, ktorým bol KREATOR a EDGUY v Detve v roku 2002. Od tej doby som vedel, že tohto sa tak ľahko nezbavím.
Matúš: Prvé metalové nahrávky, ktoré sa ku mne dostali, boli albumy „Inquisition Symphony“ a „Cult“ od kapely APOCALYPTICA, mal som 13 rokov a prehrabával som sa v CDčkách, čo som doma našiel a vtedy som si ako ašpirujúci klavirista išiel veľa klasiky. Okamžite som sa zaľúbil do atmosféry, ktorú tieto čelá vytvárali a začal som si do toho vymýšľať vlastné príbehy. Nerozumel som vôbec tomu, čo počúvam, nakoľko som nikdy nič také nepočul a až spätne som pochopil, že som počúval metal. Následne som sa rok na to zamiloval do NIRVANY a ako samouk som sa naučil na gitare a začal skladať prvé pesničky. Hudobne som išiel cez METALLICU, IRON MAIDEN, NIGHTWISH až ku kapelám ako MY DYING BRIDE, ARCH ENEMY a AMON AMARTH. Na strednej som objavil čaro black metalu a s chalanmi, ktorých som tam spoznal, sme neskôr založili OHEN. Najobľúbenejší žáner nemám. Mám rád black, folk, melodeath, prog, symphonic a všetky možné kombinácie týchto subžánrov. Top 5 kapiel – MOONSORROW, FLESHGOD APOCALYPSE, WILDERUN, ELUVEITIE a DREAM THEATER. Najobľúbenejší album je nemožné vybrať. Rád spomínam na môj prvý festival, ktorým bol Masters of Rock v roku 2008. Mal som 16 rokov a celé to pre mňa bolo neskutočné. Highlight bola extrémna búrka počas vystúpenia AMON AMARTH, keď som sa cítil ako na vikingskej lodi.
Obaja pôsobíte vo viacerých kapelách – skúste nám ich stručne predstaviť a pridať aj pár aktuálnych informácií (nové skladby resp. pripravované albumy, koncerty a pod.)
Andrej: Spolu pôsobíme v kapele OHEN – koncom roku 2024 sme vydali album „Whispering Lies“ a minulý rok sa nám takmer kompletne zmenila zostava. Túto zmenu ja vnímam veľmi pozitívne, priniesla do kapely novú energiu, ktorá sa odráža aj v živých vystúpeniach a takisto sa pomaly pretavuje do nových skladieb, na ktorých začíname pracovať. Okrem toho ja ešte hrám v kapelách HECATONCHEIR, WE STILL HERE a OLD TOMB. Každá z týchto kapiel má spoločné to, že sa jej tento alebo minulý rok rozrástla alebo obmenila zostava. OLD TOMB ešte trochu drieme, s ostatnými postupne robíme na nových veciach a s WE STILL HERE vystúpime aj na Burn Feste.
Matúš: Ako Andrej napísal, po albume „Whispering Lies“ prišla v kapele OHEN zmena zostavy, na bubeníckom poste sa u nás uchytil Gabo, ktorý predtým bubnoval v BESNE. Hľadal som následne gitaristu a stala sa taká vec, že som našiel dvoch vynikajúcich gitaristov – Andreja, ktorý hral v dnes už neexistujúcej formácii DUSK WITHIN a Fouada, ktorý pochádza z Maroka a priniesol nám trochu iný pohľad na gitarovú hru. Vďaka tomu sa teraz môžem venovať naplno vokálom. Čo sa týka ženských vokálov, tak tu vystriedala Barbaru naša kamoška Kika, ktorá nám už organizátorsky pomáhala na druhej edícii Burn Fest Open Air. Spolu sme začali pracovať na treťom albume kapely a čakajú nás aj koncerty v Rakúsku a v Čechách. Na všetky ostatné novinky bude čas, keď budú aktuálne.
Matúš, ty pôsobíš na metalovej scéne nielen ako hudobník či organizátor koncertov, ale sa stíhaš venovať aj grafike – okrem iného si pred cca 5 rokmi vytvoril maskota benefičných koncertov pod hlavičkou „Angelus“, za čo sme doteraz samozrejme veľmi vďační. Ako vtedy prebiehal kreatívny proces, čo bolo z tvojho pohľadu najdôležitejšie, akú emóciu si chcel zachytiť/vyvolať? A kde všade môžeme nájsť tvoje grafické diela (najmä, čo sa týka metalovej scény)?
Matúš: Ja som chcel, aby maskot „Angelusák“ niesol radosť a nadšenie. Benefičná činnosť, ktorú Angelus festival robí, by sa nedala robiť bez radosti z hudby a maskot mal odzrkadľovať to zapálenie ako beží do moshpitu. Začal som so skicami nejakých komickejších postavičiek a postupne sa z toho vyrysoval finálny „Angelusák“. Moje grafické diela nemám niekde zavesené. Je zopár albumov, kde som robil obal, z takých najviac viditeľných sú oba albumy OHEN, „Cataclastic“ od APRIL WEEPS a najnovšie cover na „Live at Brutal Assault“ od BESNY. Z posledných prác ešte vypichnem nové logo kapely WOLNERA, ktoré som im navrhoval. A samozrejme grafiku pre Burn Fest.
Kedy a prečo u vás „vzkrsla“ myšlienka začať organizovať koncerty? Začali ste tradičnou formou výmenných koncertov, aby si vaše kapely na oplátku zahrali inde alebo to bolo inak? Koncerty organizujete pod hlavičkou Burn Booking – čo všetko je pod agentúrou zastrešené, aké služby poskytujete, s kým spolupracujete?
Andrej: Ja som začal koncerty organizovať skrz moje prvé kapely, ešte keď sme hrali len v Šali a 3-4-krát do roka sme si robili koncerty. A robil som to, lebo nemal kto. Potom, keď to trošku viac ožilo a posunuli sme sa aj do iných miest, tak som v tom pokračoval a organizoval hlavne koncerty pre moje kapely, prípadne keď mala nejaká kapela cestu okolo Šale a potrebovala koncert. Keď som sa presťahoval do Bratislavy, spoznal som Matúša, ktorý robil niečo podobné. Keď som začal hrať v OHNI, tak sme začali spolupracovať aj takto a postupne sa s z toho vyvinul aj festival.
Matúš: Prvé koncerty som začal robiť v Trnave v roku 2015 a vtedy som mal fajn zastrešenie v Artklube, ktorý vtedy ešte fungoval. Následne mi začali chodiť zaujímavé ponuky, tak som založil BURN Booking a zorganizoval som koncerty kapiel ako OBSCURE SPHINX, DORDEDUH, VOLTUMNA a mnoho lokálnych UG koncertov. Prakticky išlo o to, že keď nás ako začínajúcu kapelu nikam nevolali hrať, tak sme sa zavolali sami a začali si vytvárať sieť spoluprác. Aktuálne sa s BURN Bookingom venujeme primárne organizácii festivalu. Bol by som rád, aby sme mohli organizovať viac a vytvárať akúsi platformu pre slovenské kapely, aby sa mohli zlepšovať a zviditeľniť viac aj v zahraničí, ale na to by sme pravdepodobne potrebovali rozšíriť tím, pretože nedá sa všetko stíhať, keď má deň iba 24 hodín.
Ako hodnotíte klubové akcie pod hlavičkou „Burn Fest“? Podľa čoho ste vyberali vystupujúce kapely a ako hodnotíte komunikáciu s nimi? Dá sa povedať, že ste vďaka „klubovkám“ získali dostatok skúseností, ktoré ste následne zúročili aj pri väčšom formáte – Burne Fest Open Air? Čo by ste poradili začínajúcemu organizátorovi, akých chýb sa má vyvarovať, na čo si má dať pozor?
Andrej: S klubovými akciami je to také ako na Slovensku býva – ako kedy. Všeobecne je momentálne akcií veľa, čo je na jednej strane dobré, že sa niečo deje, na druhej strane je pretlak. Niekedy nevyjde dátum, napríklad ako sa stalo pri kapele SEAR BLISS, ktorá potrebovala dátum na štvrtok a to sa odrazilo aj na počte návštevníkov. Všeobecne si ale myslím, že indoorové Burn Festy boli pomerne úspešné a vždy príjemné. Skúsenosti s týmito akciami boli určite tiež jedným z dôvodov, prečo sme sa rozhodli začať s festivalom. Chceli sme to posunúť na vyššiu úroveň a priniesť ľudom niečo špeciálne. Matúš tu asi povie niečo úplne iné, ale ja by som organizátorom poradil, aby si dobre rozmysleli, či do niečoho takého pôjdu, aké kapely budú bookovať a aby nemali „veľké oči“. Z nás dvoch som ja jednoznačne ten opatrnejší.
Matúš: Klubové akcie majú svoje čaro a určite sme sa vďaka nim naučili veľa vecí, ktoré sme následne zužitkovali pri prvom open air formáte. Za mňa však musím povedať, že nikdy nemá človek toľko skúseností na to začať niečo nové, v inom formáte, väčšie a náročnejšie. Dôležitá je schopnosť adaptovať sa na nepredvídateľné situácie a improvizovať tak, aby si nikto nevšimol, že niečo nebolo podľa plánu. Treba ísť zodpovedne a snažiť sa ľuďom priniesť niečo nové.
Čo sa týka Burn Fest Open Airu, máte za sebou už 2 ročníky. Zorganizovať podujatie takéhoto formátu nie je vôbec jednoduché a bežný fanúšik si asi ani nevie predstaviť, koľko času a energie tomu musí organizačný tím venovať – skúste stručne popísať, čo všetko to obnáša (administratíva, telefonáty, maily, vybavovačky...). A kto tvorí organizačný tím a ako máte rozdelené úlohy?
Andrej: Ako hovoríš, je toho naozaj veľa. Výber kapiel je asi tá najjednoduchšia a najpríjemnejšia časť, potom nasledujú tie vybavovačky, komunikácia nielen s kapelami, ale aj s partnermi, médiami a podobne. Dôležitou časťou je samozrejme to celé odpromovať a „predať“ ľudom, prečo by mali prísť zrovna na náš festival. Takže to zahŕňa veľa plánovania, brainstormovania, vymýšľania a Matúšove obľúbené tabuľky. A úplne separátna kapitola je fungovanie na mieste, kde musíš byť pripravený naozaj na všetko a aj tak nie si. Organizačný team tvorí Matúš, ktorý má starosti komunikáciu s kapelami, celkové smerovanie, dramaturgiu a koncept festivalu a ako grafik aj jeho vizuálnu identitu. Mima je naša PR a marketingová manažérka, ktorá sa stará o sociálne siete, vymýšľa content, komunikuje s médiami. Kika, okrem iného aj súčasť novej zostavy kapely OHEN, sa stará o komunikáciu s partnermi a o pohodlie kapiel, aby im nič nechýbalo z ich požiadaviek. Aďa alias Mrtvolka nám zase dáva cenné rady, keďže má bohatšie skúsenosti ako my. Ja sa tak nejako starám, aby to všetko fungovalo a otravujem Matúša s dátumami a deadlinami. Tento rok začal viac riešiť aj sociálne siete, hlavne čo sa týka tvorby a strihania videí.
Matúš: Aby som neopakoval to, čo Andrej už všetko pekne popísal, ja ešte pridám jednu vec a tou sú financie. Jednou z najnepríjemnejších úloh, ktoré mám, je sledovať ako pomaly sa predávajú lístky. Ľudia si zvykli čakať na poslednú chvíľu s kúpou lístka a to, aby festival dobre prebehol závisí aj od veľa príprav, ktoré treba urobiť už pred jeho začiatkom. Zálohy za kapely a ich ubytovania a všetko možné, čo treba zaplatiť predtým, než prvý návštevník príde na festival. To máme tiež na pleciach. Prakticky celý rok v našom voľnom čase pracujeme na tom, aby sme urobili ten najlepší zážitok počas dvoch dní pre hŕstku metalistov.
Už o pár týždňov tu máme tretí ročník open-air Burn Festu – ktoré kapely by si fanúšikovia určite nemali nechať ujsť? Stretli ste sa pri príprave podujatia a komunikácii s kapelami s nejakými väčšími problémami a komplikáciami, prípadne neštandardnými požiadavkami z ich strany? Podarilo sa dohodnúť všetky kapely, ktoré ste na feste chceli mať?
Andrej: Za mňa by si určite mali pozrieť „mladú gardu“ - TALEBRINGER, DENYING GOD, WOLNERA. Samozrejme aj headlinerov GROZA a THY CATAFALQUE. A ešte pridám český náklad MACOCHA.
Matúš: Ja by som rád vypichol, že budeme mať prvýkrát na Slovensku kapelu BLOOD FIRE DEATH, ktorá hrá piesne od legendy BATHORY. Okrem toho príde znovu na Slovensko aj pre Angelus už známa kapela JUODVARNIS. Na Montana Metal Feste zase predtým hviezdila fínska VERMILIA a teraz sa ukáže znovu u nás. Ja sa veľmi teším na ACHSAR, MOROST a samozrejme na GROZU a THY CATAFALQUE. Mali sme nejaké menšie problémy s hracími časmi kapiel, pretože na poslednú chvíľu sme museli prehadzovať kapely a aby to všetko sedelo sme museli naše vystúpenie s kapelou OHEN presunúť na 13:00. Ale všetko sa vyriešilo a dúfam, že budú všetci návštevníci a aj kapelníci s programom spokojní.
Predstavte nám, prosím, areál, kde sa fest uskutoční. Aké sú tam možnosti parkovania, ubytovania, stanovania, stravovania... Čo zaujímavé sa v okolí nachádza a stojí za návštevu (samozrejme okrem festu)?
Andrej: Festival sa koná v areáli Campingu Sereď, dobre známeho aj inými festivalmi ako Flesh Party alebo FFUD, v minulosti napríklad In Memoriam. Areál ponúka dostatok miesta na parkovanie aj stanovanie, to všetko je v areáli zadarmo. Pre náročnejších alebo tých, ktorí nepreferujú stanovanie, je v okolí množstvo penziónov alebo hotelov, ktoré sú do 20 minút od areálu. Stravovanie poskytuje priamo areál, okrem nápojov ponúka aj jedlo, pizzu, langoše a podobne. Pre vegánov budú v areáli aj dva stánky s čisto vegan jedlom. V Seredi sa nachádza napríklad Mestské múzeum a Múzeum holokaustu. Nikdy by som si nepomyslel, že budem ľudí dobrovoľne posielať do Galanty, ale neogotický kaštieľ je tam fakt pekný a je to na skok.
Matúš: Do Galanty ale choďte až v nedeľu. V piatok a sobotu sú na pláne kapely (smiech)!
Čo okrem vystúpení kapiel čaká na fanúšikov v areáli festivalu? Pripravujete aj nejaký sprievodný program, prípadne prekvapenia a vylepšenia oproti predchádzajúcim ročníkom?
Andrej: Pripravujeme aj sprievodný program, minulý rok sa nám osvedčil koncept „secret artistov“, takže opäť budú nejaké hudobné prekvapenia, tie však ostanú „secret“, až kým nastane ich čas. Okrem toho chystáme aj metalový swap, diskusiu so zaujímavými hosťami a možnosť odniesť si na tele aj trvalú pamiatku – tetovanie od nášho talentovaného kamoša Beryho.
Matúš: Okrem toho budeme mať welcome drink pre prvých návštevníkov, ktorí prídu už v piatok na začiatok. Tematicky sa bude niesť v krvavej téme Bátoričky. V tomto duchu pripravujeme aj fotostenu a aj samotný merch design obsahuje tri krvilačné ženy, ktoré sa chcú kúpať v krvi. A rovnako ako welcome drink dostanú prví piatkoví účastníci tombolový lístok. Takže sa jednoznačne oplatí prísť už v piatok na začiatok. Medzi cenami v tombole bude napríklad jeden môj čierny obraz alebo ako prvá cena tam je krásna červená gitara.
Akým spôsobom vyskladávate line-up koncertu/festivalu? Čo rozhoduje o tom, či danú kapelu pozvete alebo nie? Ak má nejaká kapela záujem na Burn Feste vystúpiť, ako má postupovať?
Andrej: Vyberanie line-upu je asi mojou najviac obľúbenou časťou festivalu. Je to v podstate živá debata, kde každý povieme, čo by sme chceli na festivale vidieť a následne hľadáme zhodu. Všetci počúvame veľa hudby a sledujeme scénu na Slovensku aj v okolitých štátoch, teraz nám už ponuky chodia aj zo zahraničia, takže vždy je z čoho vyberať. Ak chce kapela vystupovať, najlepšie spraví, ak nás kontaktuje na sociálnych sieťach alebo úplne ideálne na Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript..
Matúš: Jedna vec je vybrať, čo by sme chceli, aby na festivale hralo, druhá vec je potom dohodnúť sa na podmienkach, ktoré obom stranám vyhovujú. To nie je vždy ľahké a stalo sa nám, že sme sa s niekoľkými kapelami nedohodli, aj keď by určite zapasovali do Burn Fest line-upu... Problém je ten, že zo stoviek kapiel vieme pokryť iba okolo dvadsať slotov a tak, ako máme obmedzený časový program, rovnako máme obmedzený budget a niektoré predstavy kapiel nedokážeme pretaviť do reality.
Ako všeobecne hodnotíte úroveň domácej metalovej scény a spoluprácu medzi organizátormi, kapelami, podporu zo strany fanúšikov? Čo by podľa vás scéne najviac pomohlo?
Andrej: Myslím, že podobné otázky som už od teba dostal pred pár rokmi a v podstate si stále myslím, to isté – sú na Slovensku kapely, ktoré to robia dobre a sú tu kapely, ktoré to robia menej dobre. Z čoho sa ale teším, že tu vyrastá ďalšia generácia aj kapiel aj ľudí, ktorí chcú organizovať veci, vymýšľať, robiť veci pre scénu a najmä nová generácia fanúšikov. Takže si myslím, že scéna ako taká má dobré vyhliadky do budúcnosti. Možno toto bude nepopulárny názor, ale scéne by pomohlo, keby sa lepšie koordinovala čo sa týka množstva akcií a spolupráce, nerobiť veci len „aby boli“ a vytvárali tak zbytočný pretlak.
Aké máte s „Open Airom“ plány do budúcnosti a ambície? Ja ho zatiaľ vnímam ako taký „menší Gothoom“ a sám som zvedavý, kam sa fest posunie za 3-4 roky.
Andrej: Naše ambície zostávajú nezmenené – robiť kvalitný festival, kde sú všetci fanúšikovia, kapely aj crew spokojní a cítia sa ako doma. Pri tom to samozrejme chceme postupne posúvať na vyššiu úroveň, aj výberom kapiel, aj tým, čo môžeme ako festival ponúknuť.
Matúš: Uvidíme, kam sa nám podarí až vyrásť, každopádne našou ambíciou je ukázať slovenskému metalovému fanúšikovi, že existujú organizátori, na ktorých sa dá spoľahnúť a dúfame, že nám bude dôverovať stále viac a viac ľudí.
A - na záver - ako by znelo vaše pozvanie na tretí ročník „Burn Fest Open Airu“ pre fanúšikov?
Andrej: Nebudem sa zbytočne rozpisovať – treba dôjsť a zažiť. Máme zaujímavý a naložený line-up, v ktorom si nájde niečo každý, príjemné prostredie a skvelú atmosféru. A to sa oplatí vidieť na vlastné oči!
Matúš: Vážení a milí, stal sa zázrak, Burn Fest Open Air otvára svoje brány už 17. a 18. júla 2026 v Campingu Sereď. Príďte si užiť dva dni plné toho najkvalitnejšieho undergroundového metalu, aký si môžeme dovoliť. Pripravujeme pre vás more zážitkov a nezabudnuteľných chvíľ, tak neváhajte a príďte na tretí ročník BURN FEST OPEN AIR!
Rozhovor pripravil: Vlado Lauko
Fotografie: Hana digital creative a archív Matúša a Andreja
